Ako v Žiline opäť raz svitla nádej.

V poslednom čase to so Žilinou ide dole vodou. Žilinčanov kríza obrala o radosť z pohybu, akoby stratili lesk v očiach a upadli do podivnej apatie – kým pred pár rokmi boli počas majstrovstiev v hokeji plné krčmy a fandilo sa ostodeväť, teraz si ľudia nakúpia plechovky piva a chrumky v samoške a sedia doma na zadku. A život z historického centra sa pomaly vytráca. Kedysi sa Žilinčania schádzali na Veľkom a Malom Korze, Na čajoch o piatej v Hoteli Grand. Dnes sa už nič podobné nejestvuje, ba ani Mestské divadlo, Bábkove divadlo alebo Považská galéria už nie sú v kurze. Stavím sa s vami o pivo a poldeci, že traja z piatich Žilinčanov netušia, že Výstavná sieň Považskej galérie ukrýva klenoty z tvorby nášho rodáka Vincenta Hložníka. Ako bonus a daň z pažravosti sme navyše dostali dve nevzhľadné mamutie škatule, ktorými barbari navždy zlikvidovali neopakovateľnú siluetu centra mesta.